Termín: | 11.08.2018 - 31.12.2018 |
Téma: | KULTÚRA | CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA |
Miesto konania: | Dlhé Pole, (SR - Žilinský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky |
Web: | www.obecdlhepole.sk
www.dobrodruh.sk/cestovanie/drotari-prvi-slovenski-cestovalia-alebo-s-krosnou-kolesami-drotu-okolo-sveta |
V obci Dlhé pole otvoria pre verejnosť múzeum drotárstva dňa 11.8.2018
Dlhopoľskí páni majstri II. - Drotárov Dom
V obci Dlhé pole otvorili pre verejnosť múzeum drotárstva
Dňa 11. 08. 2018 (sobota) sa v obci Dlhé Pole, neďaleko Žiliny v sprievode Juraj Šeríka s jeho manželkou a rodinnými príslušníkmi, so zástupcami zo ŽSK pán Weber a Velička, magisterkou Hallónovou, ktorá sa zaoberá históriou drotárstva v Považskom múzeum, starostkou obce Dlhé Pole, Veveričíkovou a všetci zúčastnení, spoločnými silami podujali na prestrihnutí pomyselného drôtu. Tým otvorili múzeum, ktoré je dostupné širokej verejnosti. Pri sprievode ich doprevádzali dlhopoľské speváčky, skupina Drotár a heligónkari.
V samotnom hovorenom slove hlavného hrdinu Juraja Šeríka, ktorý reprezentoval Čadcu a Kysuce na výstave EXPO v Miláne roku 2015, tradičné drotárske remeslo, bolo cítiť veľkú citovú väzbu k umeniu, ktoré obnovil a zachoval po svojich predkoch.
„Aj teraz sa mi tlačia slzy do očí, keď som počul úvodné piesne súboru Drotár, ktorý ma doprevádzal na mojich podujatiach v rámci prezentácie drotárstva tu v Dlhom Poli, ale aj mimo obce".
Bolo tu spomenuté, že pred 155 rokmi sa narodil mojím praprastarým rodičom prvorodený syn Jozef, ktorý jednak zmenil históriu drotárstva natoľko, že je považovaný vo svete, aj odbornom za génia drotárstva, ktorý povýšil vandrovné drotárstvo až na umenie. Vlastne týmto môže, môj príbeh pokračovať ďalej. Aj dnes pricestoval medzi nás jeden vzácny človek, ktorý zhodou okolností vďaka výdobytkom doby a modernej technológie našiel svojich predkov. Silvester Pecko, prišiel z Varšavy a keď pátral vo svojom rodokmeni prišiel nato že jeho predkovia pochádzajú práve z Dlhého Poľa.
Volali sa Medvedíkovci a zhodou okolností, môj a jeho pradedo mali spolu vo Varšave drotársku dielňu. Keď som ešte ako malý chlapec chodieval do tejto drevenice na prázdniny, mal som určitú víziu, že túto chalúpku sa mi podarí urobiť do dvoch, troch rokov a to drotárske múzeum bude môcť fungovať. Život prináša veci, ktoré som nedokázal ovplyvniť. Ale dnes zhruba po desiatich rokoch môžem s hrdosťou povedať, že po čase tohto projektu záchrany sa podarilo úspešne, zrekonštruovať budovu, pretože miesto na ktorom stojím, by malo onedlho dostať podobu ďalšieho drotárskeho palácu.
V minulosti tu bola hospodárska budova. Spávali tu kurky, bolo tu schodište na povalu, kde sa údievali mäsové výrobky, ľudia zo širokého okolia chodili aj s tovarom. Hore na poschodí chceme mať bývanie kde chceme spolu s manželkou žiť. Spoločne prezentovať remeslo, ktoré mám rad a predovšetkým ukazovať ľuďom, ktorí sem prídu, či už to budú turisti, alebo školské skupiny, ktokoľvek veľmi rád ho uvediem do tajov minulosti, ako sa kedysi tradične žilo.
Vďaka finančnej podpore sa podarilo urobiť v dvoch etapách pec, ktorá v tejto dreveničke bola. Ja som veľmi rád a chcem sa ešte raz všetkým z celého srdca poďakovať. Ak som bol na niekoho zlý ospravedlňujem sa, ale jednoducho niekedy to inak nejde. Emočné vypätie, starosti, so zháňaním financií, je to jednoducho v dnešnej dobe enormne ťažké.