Fujara znej Vlkolíncom ... 2017

Termín:	10.06.2017
Téma:	SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Vlkolínec (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.vlkolinec.sk www.youtube.com/watch?v=r6hzdKORAeM www.youtube.com/watch?v=0U9zkkQYg2k

Popis

Fujara znej Vlkolíncom ... 2017

Občianske združenie Vlkolínec a Mesto Ružomberok Vás pozývajú v rámci otvoremia letnej turistickej sezóny na podujatie pod názvom

Fujara znej Vlkolíncom...

Dátum a čas: Sobota 10. 06. 2017 o 10:00 hod.
Miesto: Amfiteáter Vlkolínec

Návštevníci podujatia môžu vidieť vystúpenia ľudových umelcov v hre na fujare a rôznych ľudových nástrojoch. Podujatie obohatia folklórne súbory a ľudoví remeselníci.

Program:
10:00 nástup pri kostole a zahájenie podujatia
10:30 vystúpenia v amfiteátri: fujaristi, trombitári, píšťalkári, spevácky súbory a folklórne skupiny...

Pripravený je pre Vás bohatý sprievodný program a občerstvenie.

V prípade nepriaznivého počasia bude program prebiehať vo dvore Galérie ľudového umenia.

Hovorí sa, že fujara má "dušu". Kto ju chce spoznať, musí milovať..., víta návštevníka stránka spoločenstva Duša fujary, ktoré spolu s mestom a občianskymi združeniami Vlkolínec a Centrum Belanov usporiada v sobotu kultúrne podujatie

Fujara znie Vlkolíncom

Zakladajúcimi členmi neformálneho spoločenstva Duša fujary, ktoré vzniklo v roku 2006 v Očovej, sú traja priatelia a fujaroví nadšenci: , Dušan Holík z Očovej, Jaroslav Sloboda z Turian pri Martine a Ben Sorensen – rodený Američan. //„Fujara bola kľúčom k dobrému kamarátstvu, lebo cez ňu som sa zoznámil s mojimi priateľmi. Ben mal vlastne nápad pomenovať náš spolok Duša fujary,“ //povedal Jaro Sloboda. Ben Sorensen fujaru „vyženil“ ako svadobný dar, keď si zobral za ženu Slovenku Milku a nástroj sa stal jeho druhou veľkou láskou. V okolí Pittsburghu, kde je silná komunita Slovákov, propaguje s úspechom náš nástroj na tvorivých dielňach.

„Spoločným cieľom Duše fujary je hlavne šíriť jej dobrého meno nielen doma, ale aj všade vo svete,“vysvetlil Jaro Sloboda, pretože už dávno neplatí, že je to len intímny hudobný nástroj pastierov oviec. Po zapísaní fujary do zoznamu hudobných nástrojov v organizácii UNESCO sa už dá hovoriť o „fujarovej renesancii“ a chýr o našom „kráľovskom“ ľudovom hudobnom nástroji sa rýchlo šíri do celého sveta.