"Lukovišťský kalíščok 2017" Lukovištia - 2. ročník

Termín:	15.07.2017
Téma:	RôZNE +++
Miesto konania:	Lukovištia (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.lukovistia.sk

Popis

2. ročník súťažnej výstavy a ochutnávky ovocných destilátov Banskobystrického kraja

"Lukovišťský kalíščok 2017" Lukovištia - 2. ročník

Súťaž sa koná dňa dňa 15. júla 2017 v obci Lukovištia.

Vzorky treba poslať najneskôr do 30.4.2017 na Obecný úad obce.

Hodnotené destiláty:
slivovica (SLI) - hruškovica (HRU) - jablkovica (JAB) - čerešňovica (ČER)/višňovica (VIŠ) - záhradná zmes (ZAZ) - iné zaujímavé destiláty

Lukovištia - obec leží 15 km severne od Rimavskej Soboty a 8 km východne od Rimavskej Bane, na úpätí pod kopcom Bankov (438 n.m.) v Revúckej vrchovine, masívu Slovenského Rudohoria.

Vzniku obce predchádzala banícka kolonizácia Malohontu v 13. storočí. V období pôsobenia kaločského arcibiskupa Štefana (1266-1272) boli objavené v kopci Sinec pri Rimavskej Bani zlatonosné žily. Novovzniknuté bane prilákali baníkov z rôznych častí Európy a boli im pridelené značné výsady.

Existenciu obce Lukovištia možno archívne doložiť len listinou z roku 1413, podľa ktorej ju aj s ostatnými okolitými dedinami dostala od kráľa Žigmunda rodina de Derechen (Drienčanská, resp. Derencsenyiová), ktorá bývala v susedných Drienčanoch.

Lukovištia boli na hranici Rimavského komitátu, tj. Malohontu s Gemerom. Stali sa centrom garbiarstva. Cech malohontských garbiarov tu existoval od roku 1640 a bez prerušenia tu pôsobil až do 70. rokov 19. storočia. Mal aj svoju cechovú pečať.

Obec je rodiskom i miestom posledného odpočinku básnika, zakladateľa modernej slovenskej poézie a národného umelca, Ivana Kraska, občianskym menom Ing. Jána Bottu.
Narodil sa 12. júla 1876. Do školy začal chodiť v rodnej obci, neskôr do mešťanskej školy a maďarského gymnázia v Rimavskej Sobote, z ktorého musel odísť. Ján Zaturecký, hlavný predstaviteľ slovenskej mládeže v Sedmohradsku, prijal uznesenie Slovenskej národnej strany z 26. apríla1894, aby žiaci, majúci problémy na maďarských školách kvôli panslavizmu, boli prijatí do škôl v Sibiu a Brašove. Medzi desiatimi žiakmi zo Slovenska bol aj Ján Botto. Najskôr začal na nemeckom gymnáziu v Sibiu a štúdiá ukončil na rumunskom gymnáziu v Brašove. Už počas stredoškolských štúdií v Rumunsku začal písať verše pod pseudonymom Janko Cigáň a posielal ich J. H. Škultétymu do Slovenských pohľadov. V roku 1900 zahájil štúdium na Vysokom učení technickom v Prahe, ktoré ukončil v roku 1905.

Básnik sa zamiloval do Eleny Kňazovičovej z Dolného Kubína, s ktorou sa aj v roku 1912 oženil. Svadobným svedkom bol P. O. Hviezdoslav.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny musel narukovať a bojoval na ruskom fronte. Po vzniku prvej československej republiky účinkoval vo verejnom a politickom živote, ako poslanec, neskôr ako senátor Národného zhromaždenia za Agrárnu stranu. V tom čase žil, pôsobil a pracoval vo svojom odbore v Bratislave a v roku 1923 získal titul doktor technických vied.

V roku 1943 sa presťahoval do Piešťan a v roku 1946 bol menovaný národným umelcom. Zomrel 3. marca 1958, pochovaný je na cintoríne v rodných Lukovištiach. Na jeho hrobom sa týči monumentálny pamätník z bronzu „Topole“ od Aliny Ferdinandy. Zanechal vlastné básnické diela, ale i mnoho prekladov zahraničných básnikov.