KLOBFEST 2016 Nové Zámky -XII. ročník

Termín:	11.11.2016 - 12.11.2016
Téma:	VARENIE a PEČENIE DOBRôT
Miesto konania:	Nové Zámky (SR - Nitriansky kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.klobfest.sk www.facebook.com/klobfest/?fref=ts www.youtube.com/watch?v=bIxorGKMZTM

Popis

XII. ročník Novozámockej súťaži vo výrobe klobás a deň takvice

Tradičná súťaž v príprave a výrobe klobás s bohatým sprievodným programom.

NOVÉ ZÁMKY

Práve tu sa koná každoročne, v roku 2016 už 12. ročník klobásového festivalu Klobfest – tradičnej oslavy chutí a vôní. Festival je každoročne spojený aj s dňom tekvice.

ČABAJSKÁ KLOBÁSA:

Čabajská klobása alebo čabajka (maďarsky Csabai kolbász) je údenina typická pre maďarskú a juhoslovenskú kuchyňu. Vyznačuje sa sýto červenou farbou a špecifickou chuťou mäsa a papriky. Začali ju vyrábať v 18. storočí slovenskí prisťahovalci v meste Békéscsaba a okolí. Pôvodne sa vyrábala zo zostatkov po zabíjačke a naporcovaní mäsa, no časom sa klobása pretransformovala na chuťovku a recept sa značne upravil. Vyrába sa z bravčového (pôvodne dve tretiny ľubovoľného a tretina bôčku, ale je to aj na vlastnom uvážení, hlavne nesmie byť príliš chudé), pokiaľ možno plemena mangalica, ktoré sa naloží do soli a nechá v chlade aspoň deň stáť. Potom sa pomelie a dochutí mletou paprikou (pol sladkej a pol pálivej, alebo individuálne podľa vlastného receptu), cesnakom a rascou. Dôležité je, že do pravej čabajky nepatrí žiadne korenie! Zmes sa dobre premieša a potom plní do prírodných čriev a vyúdi studeným dymom z dreva ovocných stromov. Čabajka má byť dlhá aspoň 20 cm a taká suchá, aby sa dala lámať rukou. Konzumuje sa zväčša za studena a s chlebom.

Európska únia udelila výrobku certifikát PGI (chránené zemepisné označenie). Každý rok v októbri sa na počesť čabajky koná v Békéscsabe klobásový festival, ktorý je našim partnerom.

Klobása je hotový potravinársky produkt najčastejšie vyrobený zo zmesi mletého mäsa, živočíšneho tuku, soli, korenín a ďalších ingrediencií ako sú bylinky či cesnak, ktorá je plnená do čriev. Črevá sú tradične živočíšneho pôvodu, no v poslednej dobe sa v priemyselnej výrobe môžu používať aj črevá, ktoré sú umelo vyrábané. Niektoré klobásy môžu byť iba tepelne spracované, no najčastejšie sa na ich konzerváciu používa jedna z najstarších techník, ktorou je údenie. Po vyúdení prebieha dozrievací proces, počas ktorého sa v studenom prostredí klobásy dosušujú. Niektoré klobásy majú svoju charakteristickú chuť aj vďaka mliečnemu kvaseniu (lactobacillus), ktoré prebieha v procese údenia.

Mnohé krajiny a aj ich regióny vo svete majú svoje tradične vyrábané klobásy. Pri ich výrobe sú používané rôzne kombinácie používaného mäsa (bravčové, kozľacie, jelenie, medvedie, diviačie, baranie...), rôzne kombinácie korenín, môžu byť aj regionálne odlišnosti v spôsobe (dĺžke) údenia, zrenia, či používaného druhu drevených pilín (najčastejšie z listnatých stromov ako sú buk, dub, či ovocné stromy: čerešna, jabloň, slivka atď).

Okrem priamej konzumácie sú klobásy používané aj do ďalších jedál ako je na Slovensku kapustnica, či iné mäsové polievky, pečené špeciality a pod.