31. ročník Psotkovho memoriálu Vysoké Tatry 2015

Termín:	16.10.2015 - 18.10.2015
Téma:	CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA \| TURISTIKA a CYKLISTIKA
Miesto konania:	Vysoké Tatry, (SR - Prešovský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.james.sk

Popis

MEMORIÁL Jozefa Psotku

XXXI. ročník 16. - 18. október 2015

Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica, Hotel SASANKA
Pozývame

všetkých priateľov, divákov z blízkeho i vzdialeného okolia na

XXIX. ročník Memoriálu Jozefa Psotku,

ktorý sa uskutoční na tradičnom mieste pod Gerlachom, na Horskom hoteli Sliezsky dom v dňoch 11. - 13. 10. 2013.

Memoriál je venovaný pamiatke slovenských horolezcov – obetiam Mount Everestu. Jozef Psotka spolu s Ang Ritom a Zolom Demjánom po prelezení južného piliera vystúpil 15. 10. 1984 na vrchol Mount Everestu. Zahynul pri zostupe z Južného sedla. Po prelezení juhozápadnej steny Mount Everestu Boningtonovou cestou alpským spôsobom v dňoch 14. - 17. 10. 1988, vystúpil Jozef Just 17. 10. 1988 na vrchol Mount Everestu. Pri zostupe z Južného vrcholu zahynuli Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just.

Kto bol Jozef PSOTKA?

Narodil sa 12.2.1934 v Košiciach. Na II. Gymnáziu na Šrobárovej ulici č. 46 v Košiciach maturoval v školskom roku 1952 / 53.

Krása hôr mu učarovala, keď mal 14 rokov. Jeho kroky viedli do neďalekého Zádielu a na Jánošíkovu baštu. Keď mal 15 rokov, pomáhal vo Vysokých Tatrách robiť nosiča. Bol členom spoločenstva horolezcov IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). Jeho druhým domovom sa stala Zbojnícka chata a Chata pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá, žiaľ, neskôr vyhorela. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu– tzv. hokejku.

V štúdiu pokračoval na VŠ technickej v Bratislave. Ako asistent SVŠT- Slovenská vysoká škola technická v Bratislave podnikal Jozef Psotka stále náročnejšie výstupy. Počas pobytu v horách sa preňho stali tou najvyššou hodnotou solidarita, empatia a priateľstvo.

Absolvoval aj úspešný výstup na Nanga Parbat. V 60-tych rokoch chcel s dvoma ďalšími horolezcami zliezť Matterhorn, ale zlé poveternostné podmienky im v tomto výstupe zabránili. Psotka spolu s dvomi kamarátmi sa o to pokúsil aj druhýkrát. Ani pri druhom výstupe mu šťastie neprialo. Spustila sa strašná smršť a horskí vodcovia im už nedávali šancu na prežitie. Keď ich po troch dňoch uvideli na úpätí štítu, nechceli veriť vlastným očiam. Jozef zachránil svojich dvoch kamarátov, z ktorých jeden mal vážne omrzliny a druhý snežnú teplotu, pričom jeho vlastný život visel na vlásku. Jozef Psotka rozdával nádej všade tam, kde už nikto nedúfal.

Dňa 15. októbra 1984 Jozef Psotka so spolulezcom Zoltánom Demjanom a horským nepálskym vodcom Angom Sherpom zanechal odtlačky na zasneženom vrchole sveta – Mount Evereste.

Tento výstup Psotka zvládol bez použitia kyslíka.

Pri zlom počasí sa pri zostupe do tábora odpojil od skupiny Zoltán Demjan a aj Ang Sherpa, Jozef Psotka zostal v osemtisícovke sám. A to, čo sa dialo 15. – 16. októbra 1984, prikryl ozrutný Mount Everest závojom tajomstva. Svet obletela správa, že Jozef Psotka zostal na Mount Evereste snívať svoj ľadový sen naveky... Aj tie najtragickejšie slová sú prislabé na to, aby sa nimi opísal žiaľ, ktorý prežili jeho blízki.

Muž s najdlhším pobytom v osemtisícovej výške, tretí najpopulárnejší slovenský horolezec 20. storočia a v prvom rade veľmi obetavý a cnostný človek – Ing. Jozef Psotka.

************************************************************************************************************************
Spomienka študenta:
Bol som študent a býval som v študentskom domove Mladá Garda v Bratislave. Večer v spoločenskej hale internátu nás často navštívil náš Jožko, ako sme ho my študenti volali. Sála bola vždy plná na prasknutie a on nám diapozitívmi a s úžasným rozprávačským talentom približoval to, čo on sám prežil na vlastnej koži pri prekonávaní vysokohorských velikánov.
Verte mi, či neverte, bol pre nás študentov fantastickým vzorom a veľa spolužiakov na "Technike", ako sme vtedy volali SVŠT - Slovenskú vysokú školu technickú, teraz Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave inšpirovalo k úspešnému prekonaniu "dekanských" termínov a postupu na vyššiu métu, ako nám o svojom úsilí hovoril Jožko.
Vďaka Jožko.

A
ešte jedena spomienka na jeho rozprávanie. Aby si vytrénoval silné prsty pri zachytávaní sa v skalách tak bol celé hodiny zavesený doma na skrini s prstami na rukách v pravom uhle k dlani.
K úcte k Jozefovi Psotkovi zapísal: Doc. Ing. Ján Styk, CSc.
***********************************************************************************************************