58. Stretnutie v pivnickom poli 2024 Pivnica

Termín:	22.11.2024 - 24.11.2024
Téma:	KULTÚRA \| PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
Miesto konania:	Pivnica, Vojvodina, Srbsko, (Zahraničie - Európa/Svet) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	slovackizavod.org.rs slovackizavod.org.rs/kultura-a-sirsia-verejnost/kulturna-mapa/pivnica/

Popis

58. Stretnutie v pivnickom poli 2024 Pivnica

Dátum: 22. - 24. nov. 2024
Miesto: Dom kultúry v Pivnici

Viac informácií je hore na plagáte.

Obec Pivnica
Od Nového Sadu je vzdialená 50 km, od mesta Odžaci 18 km a od mesta Báčska Palanka 30 km.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2002 mala Pivnica 3 835 obyvateľov, z čoho bola väčšina Slovákov – 2 935, čiže 76,53 %. Žijú tu aj Srbi a Rómovia. Priemerný vek obyvateľov Pivnice je 42,3 rokov a osada má 1 501 domácností s priemerným počtom členov rodiny 2,55.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Pivnici žije spolu 3 337 obyvateľov, z čoho je 586 Srbov a 2 523 Slovákov.

Špecifiká Pivnice
Špecifikum Slovákov v Pivnici je predovšetkým ich nárečie. Keďže väčšina primárne pochádzala z Nitrianskej, Prešporskej a Komárňanskej stolice prevláda u nich aj dodnes západoslovenské nárečie.

Pivnica je strediskom autentickej slovenskej ľudovej piesne, lebo už vyše polstoročia každoročne združuje mladých spevákov z celej Vojvodiny a podnecuje tak výskum a zber ľudových piesní z rôznych slovenských prostredí. Koná sa tu festival slovenských pôvodných ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. Okrem bohatej hudobnej klenotnice stal sa festival aj prehliadkou tradičného slovenského odevu a tak verejnosti predstavuje početné skvosty zo skríň starých mám.

Prvoradým záujmom pivnických Slovákov vždy bolo skvalitňovanie životných podmienok.

V roku 1910 otvorili v Pivnici filiálku Petrovskej sporiteľne a v roku 1913 založili Hospodárske a úverové družstvo za prítomnosti Dr. Milana Hodžu. Aj keď rozvoj a prosperitu osady dočasne zastavila prvá svetová vojna, už v roku 1919 bol v Pivnici založený Slovenský spevokol a Slovenská obchodná účastinná spoločnosť. Od roku 1922 v osade pôsobila Sokolská jednota, ktorá účinkovala na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a následne aj na sokolských zletoch v Záhrebe, Sarajeve a Prahe, kde boli jej členovia prijatí prezidentom T. G. Masarykom. V roku 1933 začal tu pôsobiť Miestny odbor Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorý značne prispel k rozvoju kultúrneho a národného života prostredníctvom ľudovýchovnej, divadelnej, národopisnej a knihovníckej činnosti.

Po druhej svetovej vojne patrila Pivnica medzi najbohatšie osady v okolí najmä vďaka úspešnému poľnohospodárskemu družstvu a mliekarstvu, ktoré pracovali v nových a moderných budovách. Hospodársky život Pivnice sa odvíjal od poľnohospodárstva. Potreby roľníkov uspokojovalo devätnásť kováčskych dielní. Pivničania vo svojej dedine našli majstrov všetkých remesiel, s čím sa nemôže pochváliť ani jedna báčska dedina. V tom čase, v roku 1953, mala Pivnica aj najviac obyvateľov, žilo v nej 5 653 osôb.