Bratislavské korunovačné dni 2024 Bratislava - 20. ročník

Termín:	16.08.2024 - 18.08.2024
Téma:	KULTÚRA \| SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Bratislava (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.visitbratislava.com/sk/bratislavske-korunovacne-dni/ www.visitbratislava.com/sk/bratislavske-korunovacne-dni/korunovacny-sprievod-a-rytiersky-turnaj/ www.teraz.sk/slovensko/oblubeny-panovnik-frantisek-jozef-i/487178-clanok.html

Popis

Bratislavské korunovačné dni 2024 Bratislava - 20. ročník

Dátum: 16. – 18. augusta 2024

Na tri dni sa Bratislava vráti v čase a znova sa stane Prešporkom, kedy pri korunováciách víno tieklo z fontán a ulice žili oslavami nového panovníka.

Tento rok si pripomenieme korunováciu maloletého princa Jozefa I. z roku 1687.

V niekdajšom uhorskom hlavnom a korunovačnom meste znova ožije vznešená minulosť. Príďte sa potešiť neobyčajným zážitkom, ktorý nájdete len v metropole Slovenska 16. – 18. augusta 2024.

Bratislava, ktorú kedysi Slováci volali Prešporok, Nemci Pressburg a Maďari Pozsony sa stala korunovačným mestom po tureckej okupácii Uhorska, keď Turci obsadili aj dejisko korunovácií, mesto Stoličný Belehrad (Székesfehérvár). V tom čase bol Prešporok bezpečným miestom blízko cisárskeho rezidenčného mesta Viedne, ktoré si vybrali uhorskí šľachtici, svetskí a cirkevní hodnostári za svoje útočisko.

Od roku 1536 sa vtedajšia Bratislava stala aj hlavným mestom Uhorska.

V histórii malého mesta na Dunaji nastal rozmach, bolo správnym centrom krajiny, sídlom kráľa, arcibiskupa a uhorského snemu a taktiež korunovačným mestom uhorských kráľov.

Zaujímavé je, že v Budapešti sa nikdy nekonala korunovácia vládcu krajiny. Ako je vyššie uvedené, dejiskom korunovácií bolo mesto Stoličný Belehrad, terajší Székesfehérvár a vtedajšia Bratislava.

Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa.

Takýmto spôsobom zjednocovali takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania.

Zaujímavosťou je, že začiatkom roka 1767 postihli viacerých členov cisárskej rodiny kiahne. Tie nemali koncom mája zľutovanie ani so samotnou cisárovnou. Mária Terézia po oslave svojich 50. narodenín ochorela na kiahne až tak, že prijala aj posledné pomazanie. Keď sa o tom dopočul račiansky farár Radochányim, poslal jej sud s Račianskou frankovkou. Práve jej sa pripisujú liečivé účinky, keďže o necelý mesiac sa Mária Terézia uzdravila. Následne cisárovná pozvala farára z Rače na cisársky dvor a darovala mu bohoslužobné rúcho vyšívané zlatom. Od tých čias si cisárovná korunovaná v Bratislave Račiansku frankovku vždy priala mať vo svojich cisárskych pivniciach.

V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Traduje sa, že k takému počtu detí pomohla aj Račianska frankovka.

Račianska frankovka bola kedysi známa aj pod názvami Lampart, Limburské či Francula. Liečivé účinky Račianskej frankovky sa vraj využívali už v stredoveku na liečbu reumatických a horúčkovitých ochorení. Podľa viacerých odborníkov má Račianska frankovka antioxidačné, protizápalové, protiplesňové, antialergické a protirakovinové účinky. Chráni taktiež pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Račianska frankovka nechutila len Márii Terézii. Do Rače na víno sa chodilo už v 17. storočí, keď Pálffyovci dali Račanom právo čapovať víno. O rozvoj račianskeho vinohradníctva sa v 18. storočí zaslúžil najmä Mikuláš Pálffy. Veľa sa ho vypilo aj v Bratislave.

Počiatky zlatého korunavačného veku Bratislavy sa zrodili paradoxne v bitke pri Moháči v roku 1526. Tradičné a posvätné miesto, chrám Panny Márie v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) obsadili Turci, preto uhorská šľachta, svetskí aj cirkevní hodnostári hľadali útočisko na sever od Dunaja a čo najbližšie k Viedni. Také miesto bolo len jedno - pevný kamenný Prešporok. Kráľ Ferdinand v roku 1536 vyhlásil Bratislavu za hlavné mesto Uhorska (hl. mestom bola takmer 250 rokov) a z mesta obchodníkov, remeselníkov a vinohradníkov sa stalo sídlo panstva a cirkvi.

Jedno z najväčších kultúrnych podujatí v strednej Európe zážitkovou formou približuje korunovácie uhorských kráľov a kraľovien. Korunovačný ceremoniál je zinscenovaný podľa historických podkladov.

Tento rok je venovaná Františkovi Jozefovi I.
Bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár (od r. 1848), český a uhorský kráľ od r. 1848; česká korunovácia sa nekonala. Za uhorského kráľa korunovaný 8. júna 1867 v dnešnej Bratislave a bol aj prezident nemeckého spolku (v r. 1849 – 1866) z habsbursko-lotrinského rodu.

V utorok 18. augusta uplynie 194 rokov od narodenia cisára Františka Jozefa I.
V apríli 1854 sa oženil so svojou o sedem rokov mladšou sesternicou Alžbetou Bavorskou, známou ako Sissi, ktorá bola považovaná za najkrajšiu panovníčku svojej doby.

Hneď na začiatku panovania sa mu v auguste 1849 podarilo s pomocou ruských vojsk poraziť Maďarov v bitke pri Világoši. Viedenský dvor využil víťazstvo na upevnenie si svojej moci.

František Jozef I. bol na Slovensku obľúbený. Cisár oceňoval na Slovákoch ich lojálnosť i pracovitosť a často medzi nich zavítal. V Bratislave bol na jeho pamiatku postavený a 31. decembra 1890 za účasti cisára otvorený PRVÝ PEVÝ most cez Dunaj, ktorý niesol jeho meno – Most Františka Jozefa, ktorý ustupujúca nemecká armáda v 2. svetovej voje zničila.

Aj cisárovná "SISI" mala Slovensko v obľube. Liečila sa v Bardejove, kde bola aj ona obľúbená a podľa ošetrujúceho lekára Henricha Hintza bola disciplinovanou pacientkou, ktorá dodržiavala liečebný režim. V rámci pitnej kúry mala naordinované pitie kúpeľného prameňa a dnes na jej počesť nesie prameň meno Alžbeta. Viac na https://www.folklorfest.sk/17058-21-alzbetinsky-den-2024-bardejov/.

V roku 1866 po prehratej vojne s Pruskom jeho postavenie slablo, maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vznikol dualistický štátny útvar Rakúsko - Uhorsko. To znamenalo pre slovenský národ zintenzívnenie násilného pomaďarčovania. Vytvorenie duálneho štátu však monarchiu neposilnilo, skôr naopak, v podstate viedlo k jej zániku.

František Jozef I. zomrel 21. novembra 1916 vo veku 86 rokov na zámku Schönbrunn. Jeho smrť spôsobila šok, nielen u vojakov na fronte, ale aj medzi obyvateľmi krajiny. Všeobecne bol totiž tento panovník považovaný za veľmi obľúbeného.

Redakčný článok© Folklorfest.sk