Starý most a oslobodenie Bratislavy 4.4.1945

Termín:	04.04.2023 - 10.05.2023
Téma:	KULTÚRA
Miesto konania:	Bratislava (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.folklorfest.sk/14361-stary-most-a-oslobodenie-bratislavy-4-4-1945/ blog.sme.sk/peterpaulik/nezaradene/stary-most-v-bratislave-cast-3-most-cervenej-armady-1945-2014

Popis

Starý most a oslobodenie Bratislavy 4.4.1945

Most do vzduchu vyhodil ustupujúci Wehrmacht dňa 3.4.1945 a Bratislava bola oslobodená dňa 4.4.1945

Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Do polovice 19. storočia disponovala Bratislava len dreveným mostom cez Dunaj, ktorý nevyhovoval vtedajším potrebám. Predtým existovali v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) rôzne mosty. Boli to mosty väčšinou pontónové, postavené napr. na loďkách. Preto sa rýchlo dospelo k rozhodnutiu vybudovať silný, oceľovo-betónový most. Stavebné práce začali v apríli roku 1889 výstavbou pilierov. Výstavba mosta trvala necelé dva roky (16 mesiacov!) a už 30. decembra 1890 cisár František Jozef I. slávnostne odovzdal most verejnosti. Mestské zastupiteľstvo požiadali cisára a kráľa o povolenie pomenovať most jeho menom a bronzové tabule boli s jeho menom uvedené na nájazde na most na jeho oboch stranách. Súhlas s postavením mostu bol podmienený, že stavebné materiály musia byť z domácich zdrojov. Oceľový priehradový most bol 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký. Nieslo ho sedem mohutných kamenných pilierov. Piliere boli vytesané z kameňa z Devínskej Novej Vsi. Za prechod mostom sa platilo mýto, k čomu boli postavené Mýtne búdky na každej strane mosta. Stredná časť mosta bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.
Pre rozvoj železničnej dopravy v Rakúsko-Uhorsku v roku 1891 sa most rozšíril o prístavbu železnej konštrukcie, na ktorej boli koľajnice bratislavsko-trnavskej a bratislavsko-šopronskej železničnej trate. Most tak mal tri časti. Jedna časť slúžila pre peších. Komunikácia pre peších viedla po pevných drevených doskách. Cestná časť bola vydláždená drevenými kockami a tretia časť slúžila železničnej doprave.
Most Františka Jozefa I pomenovaný po rakúskom cisárovi a mal charakteristický vzhľad s mohutným železným oblúkom v strede mosta.
V čase Prvej česko-slovenskej republiky bol Most cisára Františka Jozefa I. premenovaný na Most generála Milana Rastislava Štefánika a viedla cez neho železničná trať do Viedne tzv. Viedenská električka.
Od októbra 1938 bol hraničným premostením medzi Československom a nacistickým Nemeckom, ktorému pripadla Petržalka. Počas oslobodzovania Bratislavy v apríli 1945 ustupujúce nemecké vojská vyhodili Štefánikov most do vzduchu. Do Dunaja spadla konštrukcia štyroch polí v dĺžke 320 metrov a zatarasila koryto. Obce na pravom brehu Dunaja tak boli odrezané od Bratislavy. Most poškodil Wehrmacht dňa 3. apríla 1945 a Bratislava bola oslobodená na druhý deň 4. apríla 1945.
Po oslobodení Bratislavy vojskami 7. gardovej armády, 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom, postavila most Červená armáda. Oceľový most obnovili využitím rakúskeho mostného systému Roth-Waagner, ktorý bol jednoduchý na montáž. Rekonštrukciu mosta, viedli sovietski vojenskí inžinieri. Keďže bol nedostatok odborníkov, robotníkov i materiálu a bolo potrebné urýchlene spojiť obidva brehy Dunaja, preto sa na rekonštrukcii mosta podieľalo 600 vojakov Červenej armády, 450 nemeckých zajatcov a približne 300 československých odborníkov. Zároveň sa do práce zapojili aj civilisti z Petržalky či rakúskej obce Kitsee a Parndorf. V priebehu pol roka bol most daný do prevádzky.
Bratislave ho slávnostne odovzdal 4. februára 1946 maršal Konev a na pamiatku rekonštrukcie na ňom boli osadené pamätné tabule. Dostal meno Most Červenej armády. Po prvý raz v histórii Československa bola na moste použitá asfaltová vozovka vystužená oceľovou mrežovinou. Uložená bola na drevených hranoloch, napriek tomu slúžila do roku 1985. Most mal byť pôvodne využívaný iba dočasne – 15 rokov, napokon však vydržal do roku 2013.

Čo bolo potom so Starým mostom, je už nová kapitola. . .

Redakčný článok © Folklorfest.sk
Zdroj: internet