NOVÉ - - - Nočné sprevádzanie - Piargska vodohospodárska sústava Štiavnické Bane 2020

Termín:	05.09.2020
Téma:	TURISTIKA a CYKLISTIKA
Miesto konania:	Štiavnické Bane (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.banskastiavnica.travel www.facebook.com/events/943760256126139/ www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/cerven19.pdf

Popis

NOČNÉ sprevádzanie - Piargska vodohospodárska sústava Banská Štiavnica 2020

Piargsky vodohospodársky systém je najväčší systém spomedzi všetkých šiestich systémov Banskoštiavnickej vodohospodárskej sústavy.

Štiavnické Bane, 969 01 Banská Štiavnica, Slovenská Republika

Sobota 5. septembra 2020 o 18:30 – 22:00 hod.

Štiavnické Bane, 969 01 Banská Štiavnica,
Usporiadateľ: BanskoŠtiavnické tajchy
Pre veľký úspech sme pre vás pripravili druhé a tentokrát posledné NOČNÉ sprevádzanie!!

Zakončite leto s nami a vydajte sa na nezabudnuteľný výlet do okolia Štiavnických Baní, kde sa rozprestiera zabudnutý skvost, a to Piargska vodohospodárska sústava!

Naše kroky povedú vo večerných až nočných hodinách k 6 tajchom! Ukážeme si aj 3 vodné štôlne a prejdeme sa po troch zberných jarkoch.
Trasa je nenáročná dlhá cca 8,0 km.
Stretávame sa o 18:30 na tajchu Veľká Windšachta na Štiavnických Baniach.

Účasť výhradne s čelovkou alebo iným svetlom.
Vstup na vlastné nebezpečenstvo! Odporúčame zvážiť účasť pre tých, ktorí pociťujú príznaky ochorenia COVID19.
Prosím nahláste počet účastníkov do komentárov, alebo odkliknite "zúčastním sa".
Ďakujeme. 🙂
Vstupné je 10,00 €/osobu, deti a študenti zdarma.
Tešíme sa na vás!

************************************************************
Pochváľme sa Slováci prvenstvami v Európe a na svete!!!!!
************************************************************
Vznik prvej umelej vodnej nádrže sa datuje do roku 1510 kedy bola vybudovaná Veľká Vodárenská, vôbec prvá umelá vodná nádrž a našom území. Ako moderný názov tohto tajchu hovorí, jednalo sa o nádrž vybudovanú na vodárenské účely pre mesto Banská Štiavnica. Vtedajšia čerpacia technika poznala len čerpadlá, ktoré na pohon využívali ľudskú a konskú silu. Boli to najmä konské gáple a šliapacie stroje. Takýto druh energie sa stala neefektívny a nákladný.

Chýr o slávnych štiavnických baniach sa niesol Európou. Prichádzali sem odborníci, ktorí sa snažili zostrojiť “zázračné stroje“, ktoré by dokázali odčerpať vodu zo zatopených baní.

Nik neuspel! Až sa Hlavný Komorský Grófsky úrad rozhodla bane zavrieť.

V pravý čas prichádza Matej Kornel Hell, ktorý predkladá priamo do rúk cisára plán na čerpacie stroje, ktoré dokážu vyčerpať všetku vodu zo zatopených baní.

Tento stroj bude hnaný vodou!

K tomuto návrhu prikladá Hell aj projekt nového Windšachstkého tajchu, ktorý už spolu s vybodovanými tajchami nižšie v údolí (Stredná a Dolná Windšachta), zaistí dostatok pohonnej vody pre prevádzku čerpacích strojov.

Stalo sa tak v roku 1712 kedy Hell zachránil baníctvo a odštartoval budovanie jedinečnej Banskoštiavnickej vodohospodárskej sústavy.

Jeho nástupcom sa stal Samuel Mikovíny, ktorý Hellove vodohospodárske sústavy zväčšil a zlepšil. Mikovíny sa postaral o najväčší rozmach vodného staviteľstva v okolí Banskej Štiavnice. Za jeho pôsobenie v Štiavnici (15 rokov!), dokázal vybudovať alebo zvýšiť či opraviť až trinásť hrádzí tajchov! K tomuto počtu ešte vyprojektoval až 28 zberných alebo náhonných jarkov. Tento systém nakoniec zveľadil Mikovínyho nástupca, syn Mateja Kornela Hella, Jozef Karol Hell. Za jeho éry, ktorá sa skončila v roku 1789, dobudoval štyri tajchy a priviedol respektíve odviedol od nich 16 zberných alebo náhonných jarkov. Smrťou Jozefa Karola Hell končí zlatá éra výstavby tajchov a takisto vodných nádrží na území Slovenska. V 19. stor. bol vybudovaný iba jeden, posledný tajch – Klinger. Z celkového počtu približne 70 tajchov sa do dnešnej doby zachovalo 26. Tento počet nie je až taký zlý, pretože už v 18. a 19. storočí zanikali menšie tajchy, ktoré boli nahradené novými, väčšími. Takisto zanikli tajchy, ktoré boli závislé na funkčnosti zberných a náhonných jarkov.

Najbohatšie zlato-strieborné rudy sa nachádzali v povrchových častiach žíl. Zlatý vek baníctva v oblasti dnešnej obce Štiavnické Bane bol v období od 16. storočia. Do polovice 19. storočia.

V tomto pomerne dlhom časovom úseku tu vznikol dômyselný systém banských a úpravníckych zariadení, ktorý spolu s vyspelým odborným školstvom a efektívnou vodnou energetikou dosiahol najvyšší európsky stupeň.

V banských priestoroch regiónu Štiavnických Baní K. Weidl v roku 1627 prvýkrát na svete použil strelný prach na rozpojovanie hornín.

V tejto oblasti v 18. storočí M. K. Hell skonštruoval strojové zariadenia (vahadlové a vodnostĺpcové) na čerpanie banských vôd, ktoré v tom období boli najvýkonnejšie v Európe.

Pri šachte Magdaléna v Štiavnických Baniach v roku 1837 vznikla prvá továreň na svete na strojnú výrobu drôtených lán.

Začiatkom 20. storočia v dôsledku poklesu svetových cien drahých kovov a zvýšených ťažobných nákladov boli bane v Štiavnických Baniach zastavené.

Autorský článok
@folklorfest.sk