Jarmo 2024 Sihla - 22. ročník pretekov volských záprahov

Termín:	10.08.2024
Téma:	PRETEKY a SÚŤAŽE
Miesto konania:	Sihla (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.sihla.sk www.youtube.com/watch?v=Cap5Lg8TMe4&t=5s www.youtube.com/watch?v=bt8NbxPrh-w

Popis

Jarmo 2024 Sihla - 22. ročník pretekov volských záprahov

Termín: 10.8.2024 od 12:00 hod.

Obec Sihla Vás pozýva na 22. ročník pretekov volských záprahov.

Obec Sihla
sa rozprestiera vo vysokej nadmorskej výške v oblasti Slovenské Rudohorie v orografickom celku Veporské vrchy. Menšia západná časť patrí do oblasti Poľana a jej časti Vysoká Poľana. Sihla leží v tzv. „mrazovej kotline“, kde mrazy v zime dosahujú nezriedka až -30 °C a časté sú prízemné mrazy v letných mesiacoch. Celým chotárom preteká Kamenistý potok, prameniaci v tejto oblasti vo výške 927 m.n.m. Tečie 25 km dlhou Kamenistou dolinou cez tajch Hrončok a vlieva sa do Čierneho Hrona. Na ploche potoka v dĺžke 2,5 km bol v roku 1991 vyhlásený Chránený areál Meandre Kamenistého potoka, ktorý predstavuje prirodzene meandurjúci tok. Pod obcou priberá Kamenistý potok pritekajúci Slatinský jarok, pozdĺž ktorého leží prírodná rezervácia Vrchslatina.

Obec Sihla vznikla ako osada Banskej komory v 18. storočí. Názov obce sa postupne menil z Sichla (1780), Sihla (1786), Sziha (1800) až na dnešný názov Sihla; maďarsky Szikla. Skláreň tu založili v roku 1744, nový objekt postavili v roku 1762. Komora prenajímala skláreň na dvojročné obdobia. Z nájomcov boli najúspešnejší Kuchynkovci v 2. polovici 19. storočia. Spočiatku mala 20 odborných zamestnancov. Vyrábala duté sklo pre erárne podniky (mincovňu v Kremnici, laboratórium v Banskej Štiavnici a iné). Po rekonštrukcii v roku 1889 vyrábala tabuľové sklo. Po konjunktúre v 80. rokoch 19. storočia nastala odbytová kríza a skláreň v roku 1904 zanikla. V roku 1828 mala obec 22 domov a 182 obyvateľov. Všetci boli sklárskymi a lesnými robotníkmi. V roku 1923 postavili lesnú železnicu na úseku Hronec – Sihla. V obci bola parná píla.

Zaujímavý je erb obce Sihla. V červenom štíte zo zelenej oblej pažite vyrastajúci zlatý smrek je sprevádzaný v horných rohoch štítu striebornými chemickými bankami. Banky symbolizujú výrobu dutého skla vyrábaného v sklárňach v obci Sihla. Bolo určené predovšetkým pre banské laboratória v Banskej Štiavnici.

Na strednom Slovensku vysoko vo Veporských vrchoch Slovenského Rudohoria v lokalite Vrchy leží neveľká obec Sihla.
V tejto dedinke premenili stáročnú furmanskú tradíciu, ktorá tu mimochodom pretrváva dodnes, do jedinečných furmanských pretekov. Jedinečných nie len na Slovensku, ale podľa mojich zistení aj v celej Európe.

Písal sa rok 2000, kedy skupina nadšencov Ing. Vojtech Ilčík, Ivan Nomilner a starosta obce Sihla Stanislav Bitala ukuli nemalé plány usporiadať kultúrne podujatie, ktoré by oprášilo zašlú slávu a históriu obce a regiónu. Vrchárska obec v minulosti, pred 100 – 200 rokmi, patrila medzi „priemyselné parky“ svojej doby. Život ľudí - práce na gazdovstve (poľnohospodárstve), ťažbe dreva v horách, zásobovaní sklárskej hute (žabicou – kremeňom a drevom) boli späté s furmanstvom (povozníctvom) a furmanmi.
Áno, voly to boli, ktoré sa najlepšie uplatnili ako ťažná sila v náročných terénoch a ťahali aj tento ľud z biedy. Voly živili celé generácie vrchárov - svojou poslušnosťou, trpezlivosťou, porozumením človeka a zvieraťa, najlepšie vyhovovali do tvrdej gazdovskej a furmanskej roboty. Furman – to bol gazda hrdo kráčajúci so zdvihnutou hlavou a bičom v ruke pred svojim záprahom. Ja som furman, kto je viac...?

Vzdať hold tejto tvrdej chlapskej robote sa na prelome tisícročí (rok 2000) rozhodli zanietenci v obci Sihla organizovaním ojedinelých a netradičných pretekov - volských záprahov. Dnes má tento volský festival či „olympiáda nemých tvárí“, ako to nazval I. čestný furman Sihlianskeho jarma, dnes už nežijúci spisovateľ Ladislav Ťažký, za sebou už 15 vydarených a veľmi úspešných ročníkov.

Jeden zo zakladateľov tejto ojedinelej tradície Ing. Vojtech Ilčík dopĺňa: „Čo popriať nášmu Jarmu? V prvom rade volky a furmanov, bez nich by to nebolo. Dobrých, zanietených organizátorov, prístupných novým nápadom a skalných návštevníkov - divákov, ktorí vedia oceniť tvrdú, ale prekrásnu organizátorskú prácu a odchádzajúci do svojich domovov plní dojmov.

Redakčný článok: Ján Styk©Folklorfest.sk